Thomas

            Sedíte doma a ide Vás z toho poraziť. Koľkokrát ste si už povedali že máte dosť? Ja asi 100krát a stále mi to je asi málo. Neviem načo sa to sakra hrám, ale keď ona serie ne mňa prečo neseriem ja na ňu? Na to ju mám asi príliš rád. Ale ona mňa nie? Možno to beriem príliš vážne a možno má vybitý telefón. Kurva, však má pri sebe kamarátky...

            Sedíte doma a pijete víno. Ja ho dávam do seba na ex a potom idem na to rovno z fľaše. Pozerám na mobil. Je skoro pred dvanástou hodinou večer a ona stále nič. Kde len trčí? Dnes som jej už volal dvakrát a ona ani raz. Chýbam jej vlastne? Určite tam má iného chalana ktorý ju obliepa jeho hnusnými rukami. Strčí jej jazyk tak do hrdla, že sebavedomie zacíti až neskôr v piči! „Zadanosť nie je chybička krásy“, povie si a príde mi domov ako čistá ľalia. Opäť som si hrkol. Ale teraz tvrdšieho. Zadanosť, zadanosť. Toto som hovoril vždy každej babe ktorej som chcel zaplatiť drink. Naozaj len tak. Ale iba tým sympatickým.

            ŽARLIVOSŤ, STRACH ZO SAMOTY, MILUJEM JU, BOJÍM SA! Podľa mňa štyri pojmy ktoré prežívam keď mi odíde priateľka na chatu. Na chatu a bezo mňa. Viem že to má rozlúčku so svojou maturitnou triedou, ale ja by som jej tam neprekážal, však ich všetkých poznám. Ale o tom je tá dôvera. Vystrájam ako malé decko a od lásky by som ju zabil. Myšlienky mi ubiehajú ku nej a ona sa baví. Ale zas keď sa ja opijem a ona nemá chuť, je na mňa hnusná ako keby som jej zakázal mobil na jeden deň. Je typické že ženy nemajú radi alkohol, ale na náladičku ho miluje. A teraz je to naopak. Ale mám to určite ľahšie. Zabáva sa a mňa to nerajcuje že preháňa. Ale zas v hlave mi lietajú myšlienky. Čierne myšlienky. A ďalšie ale a ale a ale.

            Ráno vstanem a kladiem si rečnícke otázky. Spí ešte? Sama? Alebo s niekým? Obedujem a ona je niekde pri jazere a topia ju jej spolužiaci len v trenkách a rozopínajú jej podprsenku a kričí. Dojedol som. Zdvíham telefón, 7krát pípne dlhý tón a ja skladám. Niečo na tom bude. Večer idem na zábavu a keď je pri mne iná ženská, predstavujem si Paťu, ale musím sa uvedomiť lebo to čo by som daroval Pate, nemôžem dať dákej babe ktorá so mnou len tancuje. Rýchlo sa od nej vyrútim z podniku, kamoš mi zaplatí jedného panáka a povie mi aby som sa zabával lebo to robí určite aj ona. V posteli jej zavolám a ona mi zdvihne a povie mi, že musí utekať preč a ja si teraz uvedomím plody mojej fantázie.

            Okej. Stačilo. Povedal som si a vytočil som už tretíkrát. Dvakrát ju počuť je pre mňa málo. Nie sme deviataci na základnej škole, ktorí sa držia len za ruky a večer vymetajú spolu podniky. Dievča sa predvádza pred jeho bývalou, že jej dal prednosť a on sa predvádza pred kamarátmi aký je káder, alebo toto celé naopak na entú.

            Zvoní. Prvýkrát. Má zapnutý mobil, len aby mi ho zdvihla. Kurva, je už po dvanástej. Druhýkrát. Pomaly sa k nemu blíži alebo ho hľadá. Len nestresuj. Tretíkrát. Už zistila, že to nie je SMS? Zdvihni to... prosím. Štvrtýkrát. Už len tri pípance. Makaj! Piatykrát. Paťa! Šiestykrát. Zdvihni to. Mne je jedno či si opitá! Aj ja ti to vždy zdvihnem a robím triezveho. Siedmykrát. Nič. Zložil som. Lebo Ľutujeme, ale 090 dačo nie je k dosahu si viem povedať aj sám. Ale príjemnejšie. Odhodil som mobil a šiel som spať s pocitom opusteného psa. Sem-tam som si prehodil vankúš a kopol som do stola.

Zvoní mi mobil. Rýchlo som sa vymotal z toho môjho posteľného prádla. Zjebal som sa jak tĺk. Kurva. Teraz nie! Kričal som po dvanástej v noci. Už, už...

-         Áno? – dýchal som jak prasa ktoré utieklo zo zabíjačky.

-         Prepáč, ale keď som utekala, tak som sa zrúbala na schodoch. – trošku pripitá.

-         Tak toto mi niekoho pripomína. – zasmial som sa a ona so mnou – Len som ťa chcel počuť a povedať ti dobrú noc.

-         Len to?

-         A že ťa milujem, ale to ty vieš. – pauza. – Pati, chýbaš mi tu.

-         Aj ty mne tu. – za telefónom som počul ako ju volajú späť.

-         Choď už. Dobrú noc.

-         Aj tebe. Ľúbim ťa. A nejako to vydrž tie tri dni. – počul som ako vzdychala.

-         To je ten môj problém. Keby si bola doma, nie som taký. Kto vie prečo. – znova kričanie aby sa vrátila.

-         Žiarliš. – zasmiala sa a zakričala že už pôjde.

-         Aj. – ironicky.

-         Máš strach, že budeš sám. - zas sa zasmiala.

-         Mám teba. Nie som sám ak to beriem takto. – výhovorka ako sviňa, ale nech.

-         Moc ma miluješ? – opýtala sa ma.

-         To vieš že áno.

-         A preto sa bojíš.

-         Áno. A preto by sme to nemali predlžovať lebo ma to viac serie, že si tam a nie pri mne.

-         Nie som len pre teba. Máme priateľov a musíme sa im venovať aj ako jedinci. – povedala milo v hlase.

-         Tak toto ma nikdy nenapadlo. Som lakomí. – usmial som sa.

            Potom som jej len do telefónu poslal pusu, povedal som jej znova ako ju milujem a zložil som. A uvedomil som si znova čo dokáže tá moja ešte stále decká fantázia. Ale spalo sa mi lepšie. Ráno som vstal okolo jednej poobede a v mobile som mal osem neprijatých hovorov a jednu esemesku. Volajúci a píšuci: Paťuška.

            Zasmial som sa a ja som sa jej ako veľká sviňa ozval až okolo tretej, aby mala pocit, že som na roztrhanie.
Nuž... :o)