Thomas

            Nechcem byť pesimistický, ale aféra... Niečo v takom zmysle... Aféra, aféra, aféra... Asi taký pocit mám, keď mi niekto pripomenie slovo Vianoce a s nimi spojené všetko čo k tomu patrí.

Jedlo, kopec šťastných ľudí pokope, otec ktorý sa snaží vymotať zo žiaroviek a pri tom sa vtipne zachytí o stromček a deti majú rozžiarené oči s podtextom: Otecko je zase za vtipného...  Mama pečie podľa receptu Starej mami, pri tom omylom začne miešať prísady z iného receptu a vznikne hmota na rozbíjanie okien... Babka sa dozvedá o akciách ktoré si na nás pripravili mobilný operátori s dokonalými reklamami, ktorým ale absolútne nerozumie a pes si snaží upokojiť žalúdok od naloženého obedu s raňajkami, ktoré očividne nesadli. Majonéza s vianočkou by neurobila dobre ani mne, ale miešajme si svoje... Mimochodom, asi jedna z ideálnych rodín, ktorá to znesie s úsmevom na tvári, pretože deti. Potom tu je hypermarketová vojna o to, kto bude mať nižšie ceny, ale väčšiu tržbu s väčšími guľami v predajni a reklamačným tovarom. Kto koľko kúpi darčekov a či to stihne aj s novinami o tom, či vyhral nové auto.

Je pravda, že aj mne sa páči vianočná výzdoba na námestí ktorá mi pripomína prechod cez niektorý západný štát, ale aby omotali strom, ktorý ešte nestihol zhodiť listy tak to je už nepochopiteľné. Malé deti sa pýtajú koľkokrát sa musia vyspať aby chodil Ježiško a dospelý si odpočítavajú príchod eura! Biznis, nie?

Skrátka zarába sa! Na všetkom. Či na lete, či na tom, že je Veľká Noc, alebo či už konečne sa predali nohavičky známej hlásateľky z ciest... Kde je dočerta ten vnútorný duch? Rodinný pokoj, keď zakopeme vojnovú sekeru, alebo nebodaj svokru so sestrou? Nazvime to napríklad Studená vojna...  Usmievame sa na seba z poza stola a pri tom by sme si vyškriabali oči, ale sú Vianoce...  No o tom som nechcel, ale nejako to vyšlo samo...

Chcel som len upozorniť na vonkajšie formy, na ktoré sa ma pýta väčšina ľudí. Na Dokonalosť dvadsiateho štvrtého! Osobne si myslím, že to je deň, keď mám byť s ľuďmi s ktorými je fajn pri nejakom stánku s občerstvením, aj s tým bezdomovcom ktorý sa snaží niečo vyžobrať... Pokoj v duši aj v peňaženke. Nejde o to, že by som nemal na to, aby som niekomu kúpil darček v hodnote slovenského eura, ale aby som niekomu bol hodnotnejší ako človek a nie ako status meny...

Dúfam, že sa mi to aspoň tento rok podarí a ak nie, venčenie psa po večeri to istí...