Thomas

            Toľko sa toho na mňa sype, že už sám neviem kde som! Nesmejem sa, neplačem, žiaden úsmev... A ak sa aj nejaký už konečne vyjaví tak je to nasilu!!! Spevák z NoName, mimochodom ktorého z duše nemám rád, aj keď neviem prečo, by zaspieval „Čím to je“ a tým by sa možno vyšplhal v Music Boxe na vyššie miesta!

Stretol som sa zo svojou spolužiačkou. „Náhodne“ sme šli do divadelného ústavu a  rozprávali sme sa o partneroch. Prišli sme na to, že sme nejako asi „Citovo Vychladli“... Ako je to možné? Normálne...

            Volám niekomu, nezdvíha. Tak ma to niekedy nasralo. Teraz? No kašlem na TO! Partner na mňa sere, tak čo sa postavím na mihalnice? Rodina sa zbláznila, trieska so všetkým čo ma dáku váhu a mne to je jedno. Prídem domov ožratý ako prasa ktoré bolo v chlieve zavreté od narodenia do môjho veku a mne to je všetko zase jedno! Ráno vstanem z postele a neposteliem lebo si poviem, že načo aj tak večer muším ľahnúť znova! Niekomu stupím na nohu a ani sa mu neospravedlním a radšej sa na neho pozriem z pohľadom: No sral ťa pes!!! Priateľom neviem poďakovať za to čo robia, neviem ich o niečo poprosiť a pri tom nechcem byť arogantný. A ak sa mi niekto možno páči ako nový človek do obzoru, dávam mu najavo, že ho mám na saláme. Ak má niekto o mňa záujem pošlem ho do piče, lebo kontakt so mnou majú len veľký blázni. Ponižujem sa a neviem o tom!!! Teraz už hej! Kričím o pomoc a hovorím si, musím to zmeniť!

            Dnes som prišiel na to čo sa asi vo mne deje. Možno je to tým, že niekedy som mal veľa veci strašne rád a čím viac som im chcel niečo dávať, tým viac sa mi oplácalo napríklad nezdvíhanie telefónu. Niekedy nemali na mňa čas, ktorý som potreboval práve teraz a  človeka ktorého som mal v úmysle spoznať sa mi vzdialil ako príchod eura do Čiech. Tak som si povedal DOSŤ. Ale že si dám to dosť až tak veľké, že sa to prenesie do ignorácií, to som netušil. Je to ako vírus. Taký skoro ako oheň. Dobrý sluha ale hnusný, egoistický, nenažratý pán!!! Presne tak...  V čom je toto citove vychladenie na nič, som asi napísal veľa, ale v čom je fajn? Napríklad v tom, keď ma niekto chce vytočiť len tak alebo z nejakého dôvodu a nejde mu! :oD  Je toho skrátka kopec... Mne teraz ide len o to, aby som sa Toho nejako pozbavil. Začal som cítiť priateľov trochu inak... Možno mi chýba ich porozumenie a možno že mi nechýba nič... To je to, keď človek nevie prísť na to, čo je tým hnacím strojom.    

            Ozval sa mi jeden milý človek. Človek ktorého si vážim, ktorého mám rád a poviem mu všetko. Človek s veľkým „Č“. „Kedy sa konečne uvidíme?“

Po telefonáte sa mi odbúrala jedna vec... Vedieť povedať ÁNO, keď ho práve potrebujem, porozprávať sa a porobiť dáku zlobu, napojiť znova kontakt, ktorý mal niekde skrat, ale opravuje sa...  JA sa opravujem...