Thomas

            Je piatok. Do frasa ani dnes neviem, čo budem robiť počas víkendu. Trčať doma? Toto snáď už nie... V škole bolo celkom fajn a dokonca aj teraz sa nám podarilo o pár minút ubrať z hodiny tanca nášmu profákovi, ktorý si to ani neuvedomuje, že to robíme už vyše polroka. Ale to nechajme tak a berme to ako opakovateľnú situáciu ako západ a východ slnka. No komu by sa tam chcelo trčať dlhšie ako do 11,00? No nám určite nie. Ale mlčte o tom!

            Konečne odbilo jedenásť a niekto z nášho tanečného davu zahlásil koniec hodiny:

-         Pán profesor, už je jedenásť...

-         To už? No ešte vám toto dopoviem a ideme... – odpovedal náš postarší profesor, pravdepodobne zo súboru Sľukárov.

Téme bola pre nás ako vždy známa, ale už nepodstatná, lebo sme vedeli o čom to je, ako sa to skončí a že na koniec to bude ukončené tým, aby sme to na tu budúcu hodinu vedeli. Samozrejme, že sme nevedeli. Nie že by sme nechceli. Ale len pre istotu.

            Pobral som sa do šatne. Rýchlo som sa prezliekol, prehodil pár holých viet o tom, čo budem robiť a že dnes mi to trvalo len 30 min. Typickí piatok ako obyčajne. Zišiel som dole, kde ma čakalo pár spolužiakov a išli sme si zapáliť.

-         Tak ako dnes bolo na tanci? – spýtal sa Bohuš. Ten je už o pár levelov vyššie, tak nás spovedal.

-         Čo ti poviem... „Estam, estam...hop aj šup!“- odvrkla mu Mada. Začali sme sa smiať, pár ľudí okolo sa zadrhlo s cigaretou a ja som sa snažil o jej prirodzené držanie. Neviem čo na tom je ne-vidno, ale stále dačo namietajú. Asi po troch minútach som sa na to vykašlal a pripojil som sa mysľou k ním.

-         A ako si dopadol na herectve? – spýtal som sa.

-         Tak v zásade dobre. Poznáš to...

-         Hej, hej. Ďalší Brad Pitt.

-         Čo! Vari sa na mňa podobá? – opýtal sa ma.

-         No ak si odmyslím 98 percent toho čo vidím... – a mlčal som, lebo dnes som svoju náladu očividne nemal. Ale cítil som niečo vo vzduchu. Áno. Petržalský vzduch a že niekto vedľa mňa stupil ho hovna!

Onedlho sme sa rozlúčili s inými s fajčiarmi a ostali sme v kope len ja, Mada, inak veľmi rada má ak jej hovoríme Magdalén, Bohuš a náš Zajo.

-         Tak čo robíte cez víkend chalani? – spýtala sa Magdalén.

-         Prečo sa pýtaš? Máš VB? – naznačil Bohuš. VB je skratka nášho alkoholického hnutia, inak presnejšie Voľný Byt.

-         Nie, nemám. Ale máš pravdu. Dlho sme neboli.

-         Ja by som išiel niekam do riti! Síce jednu riť navštevujem denne, ale táto by na mňa nemusela hovoriť! – zadrel som do ich zaujímavého a plnohodnotného dialógu.

-         Tak keby som to vedel skôr, tak ja ti už dávno dám zlatko... – ozval sa vždy vtipný Bohuško.

-         Ty si somár! – trocha som sa usmial, pozrel som sa do slnka a snažil sa nabrať nejaký nápad na víkend. Nedarilo sa a tak prišla spása od Zaja.

-         Poďme do posilky. Ale ku mne! – pozreli sme s Bohušom na neho a pohľadom sme mu dali vedieť, že to je celkom dobrý nápad a zas kondičku si treba udržať a tento týždeň sme tam ešte ani nepáchli...

-         Prečo nie? – odpovedal Bohuš.

-         Tak ako mne dvakrát hovoriť nemusíte. – blysklo mi v hlave, že dnes prídem domov neskôr, čo nie je žiadna obyčaj a chcelo to len zistiť spoj. Zajo vytiahol niečo v podobe kalendára a našiel čo by sa dalo ešte stihnúť.

-         Takže zase ja nikam nejdem. Ale ak chcete môžem vám robiť masérku aj trénerku. – povedala Mada.

-         Maduš, povedal do posilky. Nie do postele – odbil som ju.

-         Chumaj! – znova sme sa pousmiali a vybrali sa s taškami ku zastávke.

            Ja som mal okolo seba len jeden vak a tak som Made zobral ten jej veľký. Z buzerovala ma za to že, znak PUMA má byť vidno. Prehodil som si ho cez rameno aby mala radosť. Pri zastávke si zapálili ďalšiu a ja som so Zajom čakal kým dofajčia a kým príde autobus spoločnosti MHD.

            Sedeli sme. Pauza. Sedeli sme. Pauza. A už sme niečo vymýšľali. Maduška nám predviedla úžasnú kačicu. Kačica pozostáva z jedného sychtu. Z jej ho. Začala sa tváriť veľmi prirodzene. Ústa vyšpúlila dopredu. Nebolo to len tak jednoduché a čakal som na moment kedy ma drgne a povie mi aby som ju napravil. No nestalo sa a všetko dobre dopadlo so želaným efektom. Ja som zahral človeka ktorý sa snaží pôsobiť dôstojne na okolie a pri tom to vyzeralo ako keď sa Mr. Bean pokúša o upútanie ľudí okolo seba. Vyjasnila sa mi situácia, keď si parkuje auto, alebo keď zbadá niečo nečakané. Bohuš sa prejavil ako najlepší tip a to ako ožran ktorý sa snaží vystúpiť z autobusu. Zatackal sa a doslovne sa vyjebal von. A naša Mada by nebola Mada keby nezadrela odkiaľ sme:

-         Vôbec nie sme z konzervatória! – rehotali sme sa lebo sme blbli celú cestu a ľudia sa aj bavili aj pohoršovali.

 Zadarilo sa. Boli sme na hlavnej stanici v Bratislave. Nastúpili sme na náš vlak ale pred tým sme Magdalén odprevadili na jej vlak. Samozrejme aby sme sa uistili, že naň nasadla a neprenasleduje nás. (pokus o žart)

            Onedlho sme vošli do jedného záhorského mestečka, kde sa hovorí doslovne „ako ti huba narástla...“ Je to pár minút po ulici a vošli sme do posilky. Očividne bolo počuť, že sú tam asi tak cca dvaja ľudia plus tréner/ka. Aj to tak bolo. Zaplatili sme si, prezliekli sa a začali takzvane makať. Chalani sa ponaťahovali a ja som mal za sebou už jednu sériu na prsia. Nemám rád ak zabíjam čas, za ktorý si platím. Je to ako v erotickom klube, len tu ta predohra asi nemusí byť taká... Síce je možné, že tam sa ide rovno na vec. Neviem hrám neskúseného. Bolo jasné, že do mňa keby niekto rypol tak ho prerazím a tak ma nechali sa zničiť. Bohuš cvičil na nohy. Lepšie povedané na prdel, lebo tak mu to bolo povedané od trénerky.

-         Daj tie nohy vyššie aby si cítil zadok! – ukázala mu čo má robiť a ako. – Tak. Teraz cítiš ten zadok?

-         Jasné! Jasné. – odpovedal tak vzrušene, že by so svojim nadaním v nižších partiách klikoval po päťdesiatke! Jemne sa ho dotkla, pochytkala a potvrdila kladnosť roboty. Nie TEJ roboty ale roboty na tom prístroji na zadok.

Zajo sa snažil zdvíhať dáku rampu ktorá mohla mať pár kíl. Vyzeral pri tom komicky lebo som mal pocit, že o chvíľu budeme prosiť chalanov okolo, aby hľadali dve guľaté oči. Ani to nerobil správne a tak prišla trénerka:

-         Daj sa do podrepu. A dvíhaj to len do polovice rúk. 90° - znova mu naznačila aby Záhorčan chápal...

Toto už malo zas iný význam. Toto boli zabíjačkové hody sezóny 2008 a Zajo bol prístroj na výrobu domáco pripravených klobás. Čakal som na omamný vzduch, ktorý by mohol pravdepodobne vypustiť do miestnosti, ale nestalo sa. Asi tu bolo uvedomenie, že sa to tu nedá dobre vetrať, keďže sa to nachádza v pivnici. Ja som si dal pauzu lebo som mal pocit, že som tu jak zúfalí slaboch, ktorý zo seba dáva všetko von, pretože asi sa s ním rozišla priateľka ktorá mu povedala že je slaboch. Našťastie nič ma takého neviazalo a tak som si len dal relax. Bola asi hodina po zaplatení a išli sme preč.

            Tak a teraz kam? Jasnačka bola, že ja určite idem späť do Bratislavy a odtiaľ domov. No to som si len myslel, pretože Bohuš mi dal návrh či by som neostal u neho aj so Zajom. Zajo nemohol lebo mal doma malé rozpory s rodičmi. Chceli sme pánsky večer a bolo z toho večer pre dvoch, zatiaľ heterosexuálne orientovaných. Vo vlaku na ceste do hlavného mesta Slovenska sme prebrali pár ľudí vo vlaku a určili sme tipy. Vedľa mňa sedela staršia pani, ktorá si pri vypití niečoho sladkého odgrgla ako sčemerená krava a tvárila sa, že to bol ten malý pudlík na rukách blondínky. Prezradili ju zahmlene okuliare. Smola. Jedným slovom sme ju nazvali „čikita“. Blondína bola jasná. To bola „bambuča“ a pes bol istotne „banán“! Revízorka dostala prezývku „pendolíno“ alebo „Slovenská strela“. Mala asi 53 rokov a súpravu vlaku precvakala vždy behom jednej trasy.

            Konečne doma. Nie u mňa doma, ale u Bohuša. Dnes mal upratané. Zistil som to podľa toho, že na zemi boli čiary od vysávača a na posteli bola guča paplónu. Ale bolo to to, čo ja by som chcel mať doma. Vlastný bodrel! Teda poriadok. Vždy vie kde čo má ak sa nejedná o kľúče alebo niečoho malého.

            Už som spomínal, že jeho otec varí vynikajúco? Prídeme do kuchyne a jeho otec pri sporáku. Ja som sa snažil pochopiť čo sa stalo. Jeho mama v nemocnici nebola. Nemal okolo seba neporiadok, ktorý by naznačil, že sa snažil o umelecké dielo s potravinami a nikde nebola kniha kde by bol nápis: „Recepty Pre Začiatočníkov“. Teraz aby som to dal na správnu mieru. Jeho mama varí tiež úžasne, ale toto ma prekvapilo. Na večeru som dostal cestoviny s omáčkou a mäsom a ako dezert, ryžový nákyp. Bolo to vynikajúce, fenomenálne, úžasné a neviem čo všetko ale dalo sa to vychváliť už len preto, že to robil muž. Takže ženy! Aj my vieme variť. Aj keď len čaj ale predsa... Ja sa to ešte doučím. Tak si píšte. Predvoľba na mobil je 0902... a ďalšie čísla možno dáme v ďalších častiach... Tak pobavili sme sa trochu ale poďme ďalej.

            Navečerali sme sa, pokecali so Zajom cez internet a okolo piatej sme si spomenuli na Madušku. Nedalo nám to a tak sme jej napísali SMS:

-       09-feb-08 05:06 – Ruzenka 2 kavicky. Vasi chlapci z generalneho riaditesltva. PS: Vobec nie sme z konzervatoria :o) – napísali sme jej sms a nečakali sme na odpoveď ale tá prišla bleskovo čo naznačovalo, že tá mrška malá nespí...

-     09-feb-08 05:30 – Fromage ste preco nezahrnuli: kolko ste toho vypili zlaticka  miluvane? :o) – vtipná Magdalén nám odpísala, ale v podtexte bol alkohol čo u nás sa nejavili žiadne príznaky. Len sme sa smiali a odpisovali sme kobuloviny...

-     09-feb-08 05:38 – Nam jebe aj bez chlastu :o) :oP Inak s bohusom sme sa zhodli ze mas tu najlepsiu, najkrajsiu a najlepsie polohvanu cucu a preto ti udelujeme titul „Pica Roka´08“ – kosili sme sa a čakali ako to naša Piča Roka 08 zobere...

-     09-feb-08 05:41 – tento titul primam s radoustou a graciou sebe vlastnou, som zan nekonecne vdacna, a prajem si svetovy mier.dakujem dakujem. – tak toto nás troška zarazilo. Nevedeli sme ako to zobrala. Či s humorom alebo že sme hovadiská. Ale hľadali sme odpoveď vo forme vtip a naša bujná nálada vyplodila že:

-      09-feb-08 – Vasa sprava bol DORUCENA Michalovi Jacksonovi. Spoplatnenie spravy je 1€. Vas kredit na karte je 0,05sk. Spravu vam bezplatne zaslal bohus a tomas

Dopísané, lebo sme zaspali. Ešte ráno sme našli správu, že prečo neodpisujeme, že sme ju prebrali a ona sa teraz nudí ale nám už kleplo ako robotníkom, keď odbije smena a kričí sa Záverečná! Padla! A nám naozaj dobre padla tá sobota...