Thomas

            Je už skoro večer. Každý to definujeme inak, lebo pre niekoho je večer ešte len keď odbije desiata hodina. U mňa je večer asi pred desiatou hodinou, ale čas je vždy nepodstatný a ako vieme, z časti nás vždy obmedzuje a pritvrdzuje na rýchlosti nášho konania, ak znova nestíhame. PS: čas označujeme vo fyzike „t“ a základná jednotka by mala byť ešte 1s.

            Je už skoro večer a bla, bla, bla... Nič nové v mojom okruhu, ale mám pocit, že je čas napísať niečo nové. Nemal som moc „t“ a ani teraz ho moc nemám ale trocha poézie mi nezaškodí. Popíjam niečo alkoholické, moja mama spí ako keby som ju omráčil tou 20 percentnou fľašou vína, sestra sa fláka po vonku a ja som doma, ktorý stresuje a uvedomuje si že to nemá význam lebo s tým nič nenapravím. Áno, nenapravím. Síce ani neviem čo by som mal napraviť, ale neustále cítim že robím chybu. Najprv som bol v tom, že tá chyba bude v mojom sem-tam fajčení, potom niečom inom a nakoniec som zistil že som bezchybný. Zasmejme sa. Irónia! Najradšej by som sa niekedy zabil lebo neviem čo mi je. A samovražda je najlepšia sebakritika. Občas sa mi snívajú sny ako napríklad zbieranie ostrých črepov zo zeme v ktorých sú moje sny, snahy, priatelia, všetko čo mám rád a čo by som chcel dokázať, ale čím viac sa snažím ich pozbierať, tým viac mi krvácajú prsty, dlane. Zalievam ich mojou krvou, strácam ich, respektíve umieram. Čo naznačuje, že tá samovražda nie je až taký zlý nápad, ale nechcem si to len tak uľahčiť.

            Nedávno som bol u našich susedov Čechov a stretol som sa tam s jednou úžasnou pani, ktorú som videl prvý aj poslednýkrát. Škoda.

-         Toto som mávala aj ja. – povedala mi. – Stále som sa viac a viac snažila a topila som sa vo vlastných sračkách. Čím viac som chcela spraviť, tým viac ma zdrbali. Nakoniec som začala premýšľať trochu inak.

-         Ako inak? – opýtal som sa.

-         Uvedomila som si, že zbytočne sa namáham robiť niečo ešte lepšie, keď to stačí urobiť, tak ako to oni chcú a je to stále dobre. Dokonca mám väčší čas pre seba a pozri na mňa teraz. Mám čas si tu s tebou zapáliť. Skús niektoré veci brať menej dôležito a maj k tomu väčší optimizmus a len tak môžeš rásť vnútorne, ale aj z vonka.

Pozrela na mňa a ponúkla mi cigarety. Pochopil som úplne všetko! Ale predsa je to ťažké. Predstav si, že ti nikto povie aby si vyskočil na korčuliach na niektorý betón. Ja by som to dokázal, lebo korčuľovať viem a aj skákať. Ale viem ako je vysoko ten betón?...

            Aj mne sa stáva, že chápem veľa teórie, ale ako príde prax, som v riti. Ak nie niekde hlbšie. Je to niečo ako Stanislavský, ktorý opisuje prácu herca. Rozumel som všetkému, ale ako som mal hrať bol som nie v riti, ale tam v tej druhej časti. Áno! A statne hlboko...

            O pár týždňov som sa začal vnímať a bral som všetko čo ma trápilo s nadhľadom a s tým, že sa to dá aj inak spraviť ako sa krvopotne snažiť a pošlú má späť tam, odkiaľ som prišiel na tento svet. (neplatí to pre tých ktorí sa narodili cisárskym rezom) Preto ak Vám pár vecí nevychádza tak ako by ste si predstavovali, skúste ísť na situáciu inak. Aspoň už viete ako je vysoký ten betón na ktorý chcete vyskočiť a máte prvý klad a druhý príde čoskoro. (o dvoch kladoch som už písal v jednej kapitole)

            Nezabudnite, že niekedy plot ktorý chcete prejsť má na druhej strane dvere...